Napriek všetkým materiálnym výhodám nám usadlý spôsob života neposkytol pocit naplnenia a vyvolal v nás neustálu podráždenosť.
Carl Sagan
Čo je stres? Ak mozog vyhodnotí situáciu ako nebezpečnú – a tou môže byť aj stretnutie kvôli dôležitej prezentáciu, či odpoveď pred tabulou, hypofýza (mozgová žľaza) vylúči hormón adrenal, ktorý sa dostane do nadobličiek a tie vylúčia hormón kortizol, ktorý spôsobí zrýchlenie a zintenzívnenie tlkotu srdca. Mozog je maximálne sústredený a citlivý aj na najmenšie zmeny. Stresový hormón kortizol však pôsobí na mozgové bunky v hipokampe ako určitá forma jedu. Ak stres pretrváva dlho a často, začnú odumierať, čím sa hipokampus začne zmenšovať. Tu začína trpieť pamäť, ktorej centrum sa nachádza v hipokampe.
Jednou z najvhodnejších metód na obmedzenie vplyvu kortizolu na mozog je pohybová aktivita. Pri aktívnom pohybe hladina kortizolu stúpa – zrýchli sa nám pulz, dýchanie. Po skončení tréningu sa nám však tvorba kortizolu zastaví a jej hladina v tele je oveľa menšia ako pred tréningom. Vedci zistili, že pravidelný tréningom je menšia potreba kortizolu pre tréning a jej hladina po tréningu je čoraz menšia. A nielen pri tréningu, ale aj pri iných stresových situáciách. To znamená, že ak pravidelne športujeme, tak i pri inom vyvolanom strese sa nám tvorí v nadobličkách menej stresového hormónu. Čím je menej ovplyvnenéý hypokampus.
Veľmi zaujímavé sú úzistenia pri MIST – test, ktorý zaznemenáva ako reagujeme počas stresu. V teste ide vyvolanie stresu účastníkom ešte pred začatím testu – oznámia im, že priemerná úspešnosť testu je 80 – 90% ale po začatí testu začne počítať vyhodnocovať odpovede ako 20 – 30% – čím automaticky vyvolá zúčastneným stres. Účastníci testu, ktorý pol hodinu pred začatím testu aktívne športovali mali oveľa viac správnych odpovedí, ako tí, ktorí nešportovali. Bez ohľadu na to, v akej fyzickej forme boli pred testovaním a športovaním. Tu ma napadá otázka – zlepšili by sa výsledky detí v škole, keby pred každou písomnou prácou bola telesná výchova? Alebo iná športová aktivita? Alebo minimálne pravidelná aktivita? A ako vyzerajú výsledky detí, ktoré pravidelne športujú a hýbu sa? Lebo to, že POHYB JE POTRAVA PRE MOZOG vieme už dávno. Vďaka pravidelným pohybovým aktivitám sa nezväčšujú len svaly ale aj objem mozgu.
Teenegeri a úzkosť
Z biologického hľadiska sa pocity úzkosti u mládeže prirodzený. Čelový lalok a prefrontálny kortex, ktoré sú najdôležitejšími časťami mozgu dozrievajú oveľa neskôr – až do 25 roku. Časti mozgu, ktoré vyvíjajú stres sú plne vyvinuté už v 17 rokoch. A tieto poznatky sú dôvodom, prečo je toto obdobie také plné emócií, výkyvmi nálad, impulzívnosti a úzkosti. A tu nastupuje pohyb. Zistilo sa, že mládež, ktorá pravidelne športuje je oveľa vyrovnanejšia, sebavedomejšia a lepšie zvláda pocity úzkosti ako mládež hladkajúca celý deň telefón.
Stres a chudnutie
Stresový hormón kortizol bráni telu spaľovať tuky a pri jeho vysokej hladine začne telo ukladať tuky priamo v brušnej časti. To znamemá – hýbte sa pravidelne, budete lepšie spať, menej stresu spôsobí aj pekné bruško.
Použitá literatúra: Dobehni svoj mozog/Anders Hansen